Prispejú k tomu aj slovenské distribučné spoločnosti a Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS). VSD, ZSD a samozrejme SEPS sa svojimi riešeniami kvalifikovali na špeciálny zoznam projektov spoločného záujmu, ktorému dala EÚ zelenú. Na Slovensku a vďaka Slovensku sa tak otvárajú nové možnosti – väčšej integrácie OZE do energetického mixu, etablovania elektromobility, viac-sektorového využitia elektriny; a v neposlednom rade sa posilňuje pozícia cenovo a energeticky nezávislého zákazníka v celoeurópskom priestore.
Nároky na transeurópsku energetickú infraštruktúru sa vyvíjajú spolu s trhmi s energiou, a tie zase reflektujú celospoločenský dopyt, ako aj potreby samotných účastníkov trhu (aj) s elektrinou – od zdrojov až po koncových užívateľov. Vyspelá Európa 21. storočia už má za sebou energetické zosieťovanie na národnej aj nadnárodnej úrovni, do ktorého desaťročia investovala. Témou súčasnosti je realizácia ambícií v novom a modernom, kapacitne väčšom, no zároveň efektívnejšom využívaní trás i samotnej elektriny. Cesty, ako naplniť tieto očakávania, sú v Európe postavené na smartifikácii technickej infraštruktúry, ktorá sa má udiať ekologickými postupmi. S benefitmi nielen pre primárny sektor elektroenergetiky. Veľké ideály potrebujú reálne nástroje podpory a priestor na realizáciu. EÚ preto vytvorila ešte v roku 2013 platformu, v rámci ktorej zbiera a zastrešuje projekty spoločného záujmu (PCI). K akreditácii pozýva všetky domovské štáty, ktoré majú riešenia na dokončenie integrácie moderného európskeho vnútorného trhu s energiou, prispejú k energetickej bezpečnosti (a obsiahnu aj kyberpriestor) a pomôžu dosiahnuť klimatické ciele EÚ. Úspešné kvalifikovanie sa na zoznam znamená pootvorenie dverí ku grantovej podpore projektov. Východoslovenská distribučná, a. s. (VSD) sa chopila veľkej šance dokončiť s medzinárodnou, či už formálnou alebo aj finančnou podporou to, čo začala už pred rokmi – transformáciu siete na tzv. SMART GRID. A preto sa pripojila do spoločného slovensko-maďarského nadnárodného projektu Danube InGrid.
O väčšej integrácii a interakcii s južnými susedmi pritom nepočuje EÚ po prvýkrát. V rámci prvej, aktuálne už aj pod záštitou EÚ realizovanej vlny Danube InGrid, sa v smartifikácii a lepšej koordinácii riadenia domácich i cezhraničných sietí už angažuje Západoslovenská distribučná, a. s. (ZSD), Slovenská prenosová elektrizačná sústava (SEPS), maďarský prevádzkovateľ distribučnej sústavy EED a podporovateľom projektu je maďarská prenosovka MAVIR.
Druhá vlna (Danube InGrid 2.0) v zostave VSD, opäť domáca SEPS a ďalší dvaja maďarskí hráči: distribútori elektriny ELMÜ Hálózati Kft. a MVM ÉMÁSZ Áramhálózati Kft. nadväzuje na plnenie očakávaní ako domácich, tak cezhraničných elektroenergetických výziev oboch štátov. A prichádza s piatimi cieľmi. „Za najhlavnejší a základný považujeme implementáciu smart technológií do vysokonapäťovej úrovne zariadení. Cez inteligentné prvky a moderné technológie chceme následne posilniť spoluprácu medzi prenosovými a distribučnými sústavami na fyzickej, no predovšetkým dátovo-komunikačnej báze, čo dá základ pre tretí a štvrtý cieľ. A to zvýšiť kvalitu a bezpečnosť dodávok elektriny po všetkých stránkach, zohľadňujúc trendy ale aj ohrozenia moderného viac-sektorového priemyselného i priamo konzumného používania infraštruktúry. Na vzrastajúce objemové nároky užívateľov sústavy chceme využiť potenciál obnoviteľných zdrojov, lokálne decentralizovanú výrobu aj spotrebu elektriny. A tu sa dostávame k piatemu cieľu – znížiť sieťové straty, ktoré práve adresná výroba a zužitkovanie elektriny na mieste s krátkymi vzdialenosťami vedení umožní. Celá filozofia konceptu tak stojí na ekologickej a ekonomickej udržateľnosti, toľko vítanej väčšej miery energetickej nezávislosti od ekonomických aj geopolitických vplyvov a najmä flexibilite využívania všeužitočnej elektriny,“ vysvetlil Radoslav Haluška, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VSD.
Pripomenul, že práve flexibilita sústav je nevyhnutným základom, na ktorom sa dá vybudovať energetická efektívnosť, ktorá opäť násobí požadované klimaticko-ekologické efekty a je základom cenovo dostupného modelu transformovanej elektroenergetiky. „Plytvanie je dnes niekoľkonásobne drahšie, ako bolo v minulosti,“ spresnil R. Haluška. Z toho vychádzali aj pri návrhu projektových riešení, v ktorých uprednostnili modernú nadstavbu existujúcej infraštruktúry, smerujúcu k inteligentnej sústave (tzv. smart grid).
V praxi to znamená vo VSD aj:
- Modernizáciu transformátorov VVN/VN.
- Inštaláciu kompenzačných zariadení na elimináciu jalovej elektriny v sústave.
- Osadenie batériových systémov na riadenie kvality napätia a podpory e-mobility.
- Stovky kilometrov optických káblov vytvárajúcich komunikačnú vrstvu pre inteligentné riadenie sústavy.
- Inteligentné vylepšenie cezhraničného energetického profilu.
- Takmer 180 plne diaľkovo ovládaných transformačných staníc VN/NN, ďalších 120 automatizovaných transformačných staníc VN/NN so snímaním prítomnosti napätia a ďalšie takéto stanice doplnené o inteligentné meranie.
- Inštalácia 10 meteorologických staníc.
- A aplikáciu ďalších aktuálnych technologických trendov vrátane umelej inteligencie.
V koncovke sa tak očakáva, že Danube InGrid a Danube InGrid 2.0 prinesie efektívne riadenie prenosových a distribučných sústav vrátane ich cezhraničných profilov. Lepším riadením sústavy (elimináciou napr. jalového výkonu) je možné optimalizovať kapacity v distribučnej sústave a taktiež v cezhraničných profiloch prenosovej sústavy, čo by malo umožniť integráciu väčšieho podielu OZE v zdrojovom mixe výroby elektriny.
To všetko bude odpoveďou na očakávaný postupne neustále rastúci dopyt po elektrine, na ktorú bude tak aj slovenská strana lepšie pripravená a bude spĺňať kritériá pre prenos a distribúciu väčších objemov elektriny. Vďaka cezhraničným fyzickým aj nefyzickým prepojeniam, pri ktorých sa ráta aj s integráciou ukrajinských energetických sústav do európskeho trhu s elektrinou, sa bude združovať dostupná (a obchodovateľná) energetická kapacita, čím sa posilní postavenie a konkurencieschopnosť zúčastnených štátov.
Modernizované siete novej technologickej generácie umožnia presnejšie predikcie a kvalitnejšie analýzy pri správe a prevádzkovaní infraštruktúry, o.i. aj na využívanie novými hráčmi: už spomínanými výrobcami elektriny z alternatívnych zdrojov, ale aj prevádzkovateľmi batériových úložísk, agregátormi, či aktívnymi odberateľmi v domácnostiach. Priestor sa však rozširuje aj za hranice primárneho elektroenergetického trhu.
S realizáciou Danube InGrid 2.0 prichádzajú nové možnosti aj pre dodávateľov elektriny či dokonca bežné domácnosti, ktoré sa uspokoja „len“ s kvalitnou a bezpečnou dodávkou. Pre nich SMART SIETE otvoria nové cesty šetrenia a obstarania výhodných služieb a produktov s využívaním, napríklad, dynamickej cenovej tarifikácie. „Zdieľanie dát, digitálne workflow a nové formy komunikácie naprieč celým elektroenergetickým spektrom plnia posledné hlavné kritériá pre hodnotenie úspešnosti projektov a ich zaradenie na PCI zoznam EÚ, pretože umožňujú každému účastníkovi – aj koncovému – lepší vlastný energetický manažment a rozhodovanie o vlastnej spotrebe v čase a o cene. Vytvára transparentnejšie a využiteľnejšie trhové podmienky a celkovo zdokonaľuje služby, pre ktoré to všetci robíme,“ uzavrel R. Haluška.
